Výber Friulianských prísloví, výrokov a idiómov, ktoré sa najčastejšie používajú vo Friuli, vrátane prekladu do taliančiny, ako svedectvo múdrosti jeho obyvateľov.
Friuliánske idiómy
- La femine des su tre cjantons de cjase alebo ju sdrume duc 'quatri! (Žena drží tri rohy domu alebo zbúri všetky štyri)
- Ancje il diaul al 'ere un àgnul tal imprin. (Diabol bol na začiatku tiež anjel)
- Ancje mus dis disose, aby sa Cjant a la morose! (Dokonca aj somár sa poškriabe, aby urobil pieseň svojej priateľke)
- Une biele femine 'a jè raj od teba, infiâr z anime a očistca od tacuinu. (Krásna žena je rajom očí, peklom duše a očistcom peňaženky.
- Pokiaľ je ciape fuc ciase, nie je potrebné sa zahrievať. (Keď dom zapáli, nie je čas sa zahriať)
- Cul jej vif, cul dizuna ide do rajov. (Jedením žijete, pôstom pôjdete do neba)
- El lotus je v mosadze. (Veľa je v náručí, alebo šťastie pracuje)
- Cui ch'al nol crot ai Sants, chrai al meracui. (Kto neverí v svätých, aspoň v zázraky)
- Môžete sa odpustiť, ale nezabudnite! (Môžete odpustiť, ale nezabudnite)
- Vin al dáva fuarce ae lenghe a la cjol aes gjambis. (Víno posilňuje jazyk a odstraňuje ho z nôh)
Odporúčané hodnoty- Hebrejské príslovia: príslovie a frázy
- Príslovia Eskimo: príslovia a frázy
- Rumunské príslovia: príslovia a frázy
- Príslovia o šťastí: ľudové príslovie
- Kalábrijské príslovia: príslovia a frázy
- Cuant che polente e je pizzule, desať la fete v človeku. (Keď je polenta malá, držte plátok v ruke)
- Láska bez barufe a fas le muffè. (Láska bez argumentovania robí pleseň)
- O fasarai al è fradi di nò fa mai. (Urobím to, aby to nikdy neurobil brat)
- Ak pán al mande il frut al mande ancje il pagnut. (Ak Pán pošle dieťa, pošle tiež bochník)
- Vin a amis, raj. (Víno a priatelia, som raj)
- Pan di paron al à siet crostis. (Pánov chlieb má sedem krustov)
- Každý mesiac sa Mesiac fas, každý deň sa učíš. (Každý mesiac sa vytvára nový mesiac, každý deň sa niečo učíte)
- Cjase dai contèns 'a je anciemò di fa. (Dom obsahu je ešte potrebné urobiť)
- Ak hráš v Friul. (Ak vaše srdce bolí, vráťte sa k Friuli)
- Cui che nol à vois, ul dî che s'a lis à gjavadis. (Ten, kto nemá zlozvyky, znamená, že ich odstránil.)
- „Vuelin siet umign a fa un ciase“ ‘a žena sdrumale stačí. (Na vytvorenie domu je potrebných sedem mužov, ale jedna žena ho stačí zničiť)
- Cui ch'tal nfort, ancje s'al cole par daur si romp el nas. (Ten, kto sa narodí nešťastný, aj keď spadne dozadu, zlomí mu nos)
- Pamätajte si dobre, že nuvizze, že ak chcete byť brutálny, zajtra bude žalovať! (Nezabudnite na nevestu, že ak je dnes svokra, zajtra je svokra)
Friulianské výroky
- Nissun al à tant cefa ako bon a nuie. (Nikto nie je tak zaneprázdnený ako slaboch)
- A ve moros 'e jè una cros, no velu a' son dos. (Mať priateľa je kríž, ale bez neho sú dva krížiky)
- Bolp no fa mai navlhčuje tam, kde je à la tane. (Líška nikdy nespôsobí škodu v blízkosti svojho brlohu)
- Manželstvá: vo veku bon sviatosti na tignivin i prèdis. (Manželstvo: ak to bola dobrá sviatosť, nechali ju kňazi)
- Každý cjan chváli chvosty. (Každý pes chváli chvost)
- Al fàle àncje il predi sul altar. (Kňaz na oltári sa tiež mýli)
- Val plui un amì che cent parinc '. (Stojí za priateľa stovky príbuzných)
- Prime di dì di nò, bez toho, aby si áno, prv, áno, pense bolesť jedného dňa. (Skôr ako poviete nie, presvedčte sa, či môžete povedať áno, skôr ako poviete áno, premýšľajte o tom jeden deň)
- Chel ch'al un pas viàrs l'infir al à ‘za osud miege street. (Tí, ktorí vstúpili do pekla, už prešli na pol cesty)
- Nevyžiadaná pošta a plienky di cent maestris! (Dobrá matka stojí za viac ako sto učiteľov)
- Gjat al je leon pe surìs. (Mačka je levom myši)
- Al je lari tant cui ch'al roucho, ten cuio ch'al ten sac. (Je to zlodej, ktorý kradne rovnako ako ten, kto má vrece
- Z reproduktorov bol položený výklenok. (Smiech stiahne klinec z mŕtveho hrudníka)
- Vzhľadom na svet je tu ponta de la lengua. (Všetky veci na svete sú na špičke jazyka)
- Voda a el savon xe do boni dotori. (Voda a mydlo sú dvaja dobrí lekári)
- In l'è inutil učí mus, si piart tiemp, v plui, obťažoval zvieratá. (Je zbytočné učiť osla, stráca čas a zviera je nervóznejšie)
- Ancje Dio al je furlan; sa nol pae vuei, al pae doman. (Boh je tiež Friulian; ak dnes nezaplatí, zaplatí zajtra)
- Desať su i amis na verejnosti a coregju v súkromí! (Obhajujte svojich priateľov na verejnosti a opravte ich súkromne)
- Val plui un amì che cent parinc '. (Stojí za priateľa stovky príbuzných)
- Avar no si picje par no spindi becs da cuarde. (Lieder sa nezaväzuje za to, že minú peniaze za lano)
- Paraglujem sa o podvozok, gnòcis a cassis. (Príbuzní sa poznajú pri narodení, svadbe a pohrebe)
- La tristèrie si impare cence mèstris. (Zlosť sa učí bez učiteľov)
- Tres robis impussibilis: vyrába čerstvé ovocie, čerstvé ovocie a čerstvé ovocie. (Tri nemožné veci: prinútiť deti stáť, starať sa a utíšiť ženy)
Friulianské príslovia
- Sbalios a 'syn granc' kvant, že láska al je pìzzul! (Chyby sú veľké, keď je láska malá)
- Tlač pecjàt al pripravuje pokračovanie. (Prvý hriech pripravuje druhý)
- Lis feridis d'amor al po 'vuarilis dome chel che che lis à fàtis! (Rany lásky môžu liečiť iba tí, ktorí ich urobili)
- Chel ch'al ul la fie ch'al cjareci la mari! (Kto chce dcéru hladnú matku)
- Ktorý ch'al fas na mieste, fas alebo vysoké masy alebo nízke masy. (Kto robí dom na námestí, robí ho príliš vysoko alebo príliš nízko)
- Každá rohožka je rovnako ako al. (Každý blázon sa zdá byť múdry, keď mlčí)
- Tu estaras to pari cuanche tu saras pari! (Oceníte svojho otca, keď budete zase otcom)
- Ak rešpektujete rovnosť, cjatis tal simitieri. (Ak hľadáte rovnosť, nájdete ju na cintoríne)
- Cui sudors de furlanie vin, polente and ligrie! (S úsilím Friulians, víno, polenta a radosť)
- Nol je ver amî chel al dîs potvrdiť áno. (Nie je to skutočný priateľ, ktorý vždy hovorí áno)
- Che che al bute vie cu lis mans i tocje di la a cirî cui pis. (Ten, kto zahodí rukami, musí ísť pozerať nohami)
- Aghe ruvine i puinz a vin Cjaf. (Voda ruiny mostov a víno ruiny hlavu)
- V maridasi si dobre, v copa purcit si dobre. (Manželstvo je dobré mesiac, zabíjanie ošípaných je dobré rok)
- Tal pais dai zuète, duc 'a' crodin by cjaminà drets. (V krajine chromého si každý myslí, že kráča rovno)
- Princíp al i il ilcont. (Prvý hriech pripravuje druhý)
- Al è mior závidí, že žiadny pietat. (Lepšia závisť než ľútosť)
- Chel che nol a nemîs nol a nancje amîs! (Kto nemá nepriateľov, nemá ani priateľov)
- Pecjat al je tanec; cent prejeris a 'son poc. (Hriech je veľa; sto modlitieb je málo)
- Siors il raj v hrudníku mont. (Bohatí majú nebo na tomto svete)
- Nol sú svadby nissun, ktoré nol jentri démonov. (Neexistuje manželstvo, kde diabol nevstúpi)
- Trikrát bon trikrát mona. (Trikrát dobrý, trikrát hlúpy)
- Pas v cjase nol je aur che le pae! (Mier doma je na nezaplatenie)
- Nancje in paradis no si ben bessoi. (Aj v nebi sa necítite dobre sám)
